10. apríla 1912 zažilo anglické mesto Southamptone nevídané divadlo. Z prístavu sa chystala vyplávať najväčšia loď tej doby - Titanic, aby sa vybrala na svoju prvú plavbu cez Atlantický oceán. Túto udalosť si nechcelo nechať ujsť obrovské množstvo zvedavcov, ktorí si túto nepotopiteľnú loď prišli pozrieť na vlastné oči. Ešte s väčším očakávaním na palubu nastupovali hrdí, ale tiež zvedaví cestujúci, ktorí mali o pár dní vystúpiť v New Yorku.
Čo nasledovalo ďalej ,vedia asi všetci. V noci 14. apríla 1912 sa loď potopila a Titanic sa na viac ako 70 rokov ponoril na dno Atlantiku. Svoje smutné svedectvo vydal až v roku 1985, keď sa podarilo objaviť vrak lode.
O tragédii, počas ktorej zahynulo viac ako 1 500 ľudí, sa hovorí dodnes a stále fascinuje veľké množstvo bežných ľudí i odborníkov po celom svete. Aj preto možno vznikla unikátna výstava, ktorú produkuje spoločnosť RMS Titanic, jediná spoločnosť, ktorá má práva na zachované predmety z nájdeného vraku Titanicu. Práve tie teraz putujú po svete a videlo ich už viac ako 17 miliónov ľudí. Od augusta sa výstava dá pozrieť aj v Bratislave.
Možnosť zúčastniť sa takejto zaujímavej udalosti využilo aj 80 žiakov zo Základnej školy na Ulici Fraňa Kráľa v Žarnovici, a preto sa 24. septembra a 7. októbra rozhodli naše hlavné mesto navštíviť.
To, čo na výstave uvideli ,naozaj stálo za pozeranie. Výstava Titanic totiž dokonale a pravdivo zobrazuje historické súvislosti, spoločenskú a politickú situáciu vo svete, ale aj na Slovensku na začiatku 20. storočia. Naši zvedavci mali možnosť vidieť stovky originálnych exponátov, ktoré boli súčasťou vybavenia lode - kusy nábytku, porcelán a osobné predmety cestujúcich. Ale to nebolo všetko, keďže výstava je koncipovaná tak, že návštevníci majú pocit, že sú priamo na palube lode. Vďaka dokonalej rekonštrukcii kajút, strojovne alebo jedálne tak mohli vdýchnuť atmosféru prepychu a technického pokroku tohto fascinujúceho obdobia. Zaujímavosťou celej výstavy bola aj skutočnosť, že každý zo žiakov dostal palubný lístok a po palube potopenej lode sa mohol prechádzať ako reálny cestujúci. Na konci výstavy sa dozvedel, či tragédiu prežil alebo nie. (Väčšina našich detí sa mohla pochváliť tým, že prežila.)
Aby bol zážitok naozaj nezabudnuteľný, nezabudli tvorcovia aj na ďalšie dôležité momenty, ktoré ešte viac priblížili udalosti tejto smutnej noci. Celou expozíciou bolo totiž možné počuť zvuky Titanicu –hudbu zo salónov I. triedy, hučanie strojovní, dunenie kotlov, pískanie sirény po náraze do ľadovca (na výstave tiež nainštalovaného), ako aj šum a kvílenie nekonečného nočného oceánu.
Neskutočný zážitok, ktorý sa naozaj oplatilo vidieť!
Text a foto (vo Fotoalbume): A. Kukučková
.jpg)
