Ako vyzerá história, keď ju nespoznávame iba zo stránok učebníc, ale môžeme sa jej dotknúť priamo na miestach, kde sa písali dejiny? Odpoveď na túto otázku hľadali naši siedmaci 20. októbra počas dejepisno-historickej exkurzie do Kremnice, mesta zlata, vzácnych historických pamiatok a dlhoročnej minciarskej tradície.
Prvou výzvou, ktorá na žiakov čakala, bol výstup na hradnú vežu mestského hradu. Zdolať 126 úzkych a točitých schodov síce nebolo pre niektorých úplne jednoduché, ale odmena v podobe nádherného výhľadu stála za to. Vidieť Kremnicu a okolité kopce odeté v pestrofarebnej jesennej nádhere z vtáčej perspektívy potešilo oči a dušu všetkých, ktorí sa tejto rannej rozcvičky nezľakli. Po malej skúške vytrvalosti nasledovala prehliadka hradného areálu a Kostola sv. Kataríny. Práve v jeho priestoroch sa siedmaci prostredníctvom pútavého výkladu pani sprievodkyne preniesli do dávnych čias, keď Kremnica vďaka bohatým náleziskám zlata patrila k významným mestám uhorského kráľovstva. Dozvedeli sa množstvo zaujímavostí o jej histórii a význame, ale aj o panovníckom rode Anjouovcov, ktorý výrazne prispel k rozkvetu tohto výnimočného „zlatého mesta“.
Z hradu viedli ďalšie kroky žiakov do Mincovne Kremnica, ktorá je so životom Kremničanov neodmysliteľne spätá. Tu sa dozvedeli veľa zaujímavých informácií o histórii výroby mincí a o minciarskom remesle, ktoré sa v Kremnici udržiava už celé stáročia. Spoznali tradíciu, vďaka ktorej sa meno tohto mesta dostalo ďaleko za hranice Slovenska, a presvedčili sa, že aj obyčajná minca môže ukrývať neobyčajný príbeh.
Na záver exkurzie sa siedmaci presunuli do Kremnických Baní, kde sa nachádza geografický stred Európy. Po objavovaní histórie a technických zaujímavostí tak žiaci navštívili aj miesto, ktoré ich na chvíľu prenieslo od dejín k zemepisu.
Deň v Kremnici priniesol siedmakom množstvo nových poznatkov, zaujímavých stretnutí s minulosťou aj spoločných zážitkov. Ukázal im, že história nemusí byť len o letopočtoch a menách panovníkov. Skrýva príbehy miest, ľudí a udalostí, ktoré dokážu zaujať aj po stáročiach. A Kremnica ich má naozaj neúrekom.
